Od narodenia vedca Otta Wichterleho v piatok 27. októbra uplynie 110 rokov.
Otto Wichterle sa narodil 27. októbra 1913 ako posledné z desiatich detí
v rodine podnikateľa s hospodárskymi strojmi v Prostějove. Po maturite
na prostějovskom gymnáziu sa na radu priateľa rozhodol pre štúdium
chémie na Vysokej škole chemicko-technologického inžinierstva v Prahe
(VŠCHTI, teraz Vysoká škola chemicko-technologická). Zavŕšil ho v roku
1936 doktorátom z technických vied.
Ďalej pôsobil na škole ako odborný asistent u profesora Emila Votočka až
do roku 1939, keď nacisti v Protektoráte Čechy a Morava zavreli vysoké
školy. Od roku 1940 bol zamestnaný v Baťovom výskumnom ústave v Zlíne,
kde viedol pracovnú skupinu zameranú na výskum polyamidov
Už v roku 1941 sa vedcom podarilo pripraviť polyamidové vlákna a vyrobiť
z nich ponožky či dámske pančuchy. Vývoj nových materiálov však
utajovali pred okupantmi. V roku 1942 bol Wichterle štyri mesiace
väznený a vypočúvalo ho gestapo.
Hneď po skončení 2. svetovej vojny sa vrátil na akademickú pôdu, kde
dokončil habilitačné konanie a začal prednášať všeobecnú aj anorganickú
chémiu. Keď na VŠCHTI založili v roku 1949 Katedru umelých hmôt, stal sa
Wichterle ako prvý jej profesorom.
Po roku 1947 sa tiež začalo s priemyselnou výrobou umelých vlákien — už
pod označením silon — v Planej nad Lužnicí, v Spolane Neratovice a v
Považských chemických závodoch v Žiline.
Otto Wichterle sa 18. novembra 1952 stalo jedným z prvých členov
korešpondentov Československej akadémie vied, v roku 1955 bol zvolený za
riadneho člena-akademika. Taktiež po osamostatnení Vysokej školy
chemicko-technologickej v roku 1952 bol vymenovaný za jedného z jej
troch dekanov. V roku 1958 však musel z politických dôvodov miesto na
škole opustiť. Stal sa riaditeľom v tom čase budovaného Ústavu
makromolekulárnej chémie v Prahe.
Medzitým si už v roku 1953 dal patentovať postup výroby hydrofilných
gélov (gély prijímajúce vodu) využiteľných v medicíne. Tie boli základom
vrcholného objavu jeho kariéry — kontaktných šošoviek na korekciu
zrakových porúch. Impulzom pre jeho výskum bol náhodný rozhovor so
spolucestujúcim vo vlaku, ktorý čítal odborný článok o možnostiach
chirurgickej náhrady oka.
Vedcovi sa videl najvhodnejším materiálom HEMA gél pohlcujúci vodu. S
jeho spracovaním sa však spájali technické problémy. V roku 1961
Wichterle na doma zostavenom zariadení z detskej stavebnice Merkúr a
dynama z bicykla dokázal vyrobiť optimálnu šošovku v rotujúcich formách
odstredivým odlievaním. Výsledkom bolo niekoľko patentov a licencií.
Vláda ich však neuvážene predala do zahraničia. Sám autor vynálezu
dostal z peňazí získaných za patenty len zlomok. Kontaktné šošovky sa
onedlho ujali na celom svete a odhaduje sa, že ich využívajú stovky
miliónov obyvateľov planéty.
Počas tzv. Pražskej jari sa Otto Wichterle angažoval aj politicky.
Podieľal sa na zrode manifestu Dvetisíc slov, ktorý publikoval
spisovateľ Ludvík Vaculík. Ako poslanec Českej národnej rady a neskôr
Snemovne národov Federálneho zhromaždenia sa podieľal na príprave zákona
o Akadémii vied.
Počas nastupujúcej normalizácie sa nechcel zúčastniť na potláčaní
občianskych práv a slobôd, preto sa v novembri 1969 vzdal poslaneckého
mandátu. Ako signatár manifestu Dvetisíc slov a kritik režimu prišiel o
svoju pozíciu na čele Ústavu makromolekulárnej chémie.
Tento významný český vedec, člen medzinárodných spoločností, čestný
doktor zahraničných univerzít, držiteľ viacerých ocenení, a tiež autor
viac než 200 publikácií a vyše 150 vynálezov a patentov, sa po Novembri
1989 dočkal rehabilitácie. V roku 1990 ho zvolili za prezidenta
Československej akadémie vied (ČSAV). O tri roky neskôr po ňom
pomenovali aj asteroid.
Aj napriek viacerým dramatickým udalostiam neopúšťal Wichterleho
optimizmus. Ako sám vravieval, mať nápad nie je nič zvláštne, ale
realizovať ho, to si žiada úsilie.
Wichterle zomrel 18. augusta 1998 vo veku 84 rokov.